Čo má vedieť prváčik

        • Poruchy učenia

        • DYSLEXIA



           

              "Vývinová dyslexia je špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, pričom tieto poruchy sú často konštitučného pôvodu"- oficiálna definícia, prijatá Svetovou neurologickou federáciou v roku 1968.
           

           

          Aké je dieťa s dyslexiou?   
              Dieťa s dyslexiou i napriek tomu, že je rozumovo dostatočne vyspelé a nemá výraznejšie problémy v ostatných predmetoch, zlyháva v čítaní, a to i napriek podpore a pomoci zo strany rodičov a pedagógov. Dyslexia však môže byť často kombinovaná s vysokou inteligenciou, kreatívnym myslením a umeleckým talentom, prekračujúcim bežný priemer. Preto je dôležité venovať týmto deťom pozornosť ako ľuďom so špeciálnymi potrebami - aby mali príležitosť a možnosť rozvinúť svoje danosti, schopnosti, inteligenciu a talent.
              Čítanie samo o sebe je ucelený proces, pri ktorom je potrebná predovšetkým motivácia. Dieťa musí byť schopné zamerať pozornosť na text, sústrediť sa naň, nerozptyľovať sa tým, čo sa okolo neho deje, či inými myšlienkami. Pri čítaní musí zreteľne vidieť tvar písmen, prechádzať po nich zľava do prava a zároveň ich skladať do slov a slová do viet. Sústavu  písmen, ktoré vidí, musí postupne preniesť do mozgu a ich presná pozícia musí zostať na svojom mieste. Znamená to, že pokiaľ je určité slovo otočené hore nohami, nabok a pod., je to stále to isté slovo. Ale napríklad písmeno p sa po otočení mení na d. Mozog to musí vedieť rozoznať spolu s rôznymi typmi písma a ich veľkosťou. A práve s takýmto rozlišovaním má dieťa s dyslexiou problémy.
              Najobvyklejšou ťažkosťou je fonologické spracovanie, tzv. fonémová segmentácia. Je to proces, pri ktorom mozog rozkladá neznáme slovo na zvukové zložky. Takéto dieťa má problém rozlúštiť v mozgu kód, ktorým pretransformuje písmená do im zodpovedajúcich hlások. Tieto ťažkosti komplikuje i problém so slovnou pamäťou, kedy dieťa nie je schopné zopakovať práve prečítané slová a taktiež problém s vizuálnym vnímaním, teda spôsobom, akým mozog vníma tvary písmen, ktoré nevie rozoznávať alebo ich chybne interpretuje. Tým by sa dalo vysvetliť, prečo si deti s poruchami učenia často zamieňajú písmená ako napríklad b a d.
              Častou komplikáciou je tiež porucha krátkodobej pamäti, ktorá sa prejavuje ťažkosťami pri zapamätávaní si informácií vnímaných zvukom. Krátkodobá pamäť si vyžaduje dlhodobejšie sústredenia pozornosti, ktorú dieťa s poruchou pozornosti nie je schopné udržať. Takéto dieťa veľmi rýchlo zabúda naučené učivo.
              Deti s dyslexiou majú často problémy so sústredením sa, impulzívnosťou či udržaním pozornosti, aj preto sa dopúšťajú mnohých základných chýb v učení. Pre nepozornosť a neschopnosť sústrediť sa dieťa nevidí písmenka v slovách správne. Nesprávne si prečíta, prípadne si vôbec nevšimne, písmenká na začiatku a na konci slova, celkové poradie písmen v slove alebo vynecháva písmenká. To isté platí pri celej vete, kedy dieťa môže vynechať kúsok vety, nahradiť neprečítané slová inými slovami, ktoré si samo vymyslí. Takisto ťažkosti má aj pri rozkladaní slov na slabiky a skladanie slabík do slov.  

          Dyslektik v škole

              Dyslexia je porucha učenia, ktorá sa prejavuje už v prvých ročníkoch školskej dochádzky a jej náprava sa v bežných podmienkach školy dá pomerne ťažko zvládnuť. Na to, aby bol správne zvolený pedagogický postup pri vzdelávaní detí s poruchami učenia, je potrebné včasné diagnostikovanie zo strany učiteľa a pedagogicko-psychologických poradní. Preto je nesmierne dôležité v prípade, keď má rodič alebo učiteľ podozrenie, že dieťa má poruchu učenia, aby navštívil pedagogicko-psychologickú poradňu a aby toto podozrenie potvrdil i psychológ. Ten vydá dieťaťu hodnotenie, na základe ktorého bude vedieť škola ale i samotný rodič s dieťaťom ďalej správne pracovať.
              Využívanie špeciálneho prístupu a metód už od začiatku vzdelávacieho procesu (už v predškolskom veku) môžu viesť k dobrým výsledkom. Dieťa sa naučí rôznym alternatívnym študijným zručnostiam a stratégiám, ktoré mu pomôžu zvládnuť daný problém. Ak sa tomuto problému nevenuje dostatočná pozornosť, môže to mať následky, ktoré sa v budúcnosti budú ťažšie riešiť. Ak nie je táto porucha riešená včas a dieťa i napriek vynaloženému úsiliu nedosahuje očakávané študijné výsledky, môže byť zo strany učiteľov a rodičov považované za lenivé alebo dokonca hlúpe a je vystavené posmechu spolužiakov. Slabá informovanosť a nekvalifikovaný prístup môže viesť k zbytočnému vystavovaniu dieťaťa stresu a negatívnym reakciám okolia.      Hlavné ťažkosti u detí s poruchami učenia sa prejavujú najmä pri správnom osvojovaní si základných hlások a neskôr pri ich spájaní do slabík a do slov. Takéto dieťa číta pomalšie a nezrozumiteľnejšie ako iné deti v tom istom ročníku. Dieťa sa i vo vyšších ročníkoch doslova trápi s čítaním a písaním a stáva sa, že vďaka tomu opakuje ročník. Dyslektik má často pocity menejcennosti a narušené sebavedomie. V kritických prípadoch, je dieťa dokonca považované za "nenormálne" a pedagógovia ho navrhujú do špeciálnej školy.  

              Dieťa s dyslexiou často prenáša chyby, ktoré robí pri čítaní, aj na písanie, no nemusí to byť pravidlom. Deti s poruchami učenia majú k čítaniu výraznú nechuť, ktorá je podmienená práve tým, že sa im v tejto činnosti nedarí, majú s čítaním ťažkosti a chýba im určitý zážitok z úspechu potrebný u všetkých detí, ktorý je nezanedbateľným zdrojom chuti plniť zadané úlohy. Keďže samo tieto ťažkosti prekonať nevie, číta nerado a málo, tým sa prehlbujú jeho nedostatky, chýba mu nácvik potrebný na zlepšenie a skvalitnenie tejto činnosti. 
              

           

          Typické znaky u detí s dyslexiou:

          - ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen , zámena písmena za iné, tvarovo, prípadne zvukovo podobné (napríklad: b-d-p; a-e; m-n; k-h; k-b; p-j; š-s; č-c a podobne),
          - ťažkosti v spájaní hlások do slabík, ťažkosti v spájaní slabík do slov, ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina hlások (napríklad: stôl, tráva, plný, obdobie, hmla a podobne),
          - deformovanie slov, prípadne vsúvanie hlások do slov, ktoré sa tam nevyskytujú,
          - problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok - nerešpektovanie čiarok, bodiek, otáznikov,
          - nerozlišovanie dĺžky hlások v slove,
          - po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného,
          - porucha krátkodobej pamäti prejavujúca sa najmä pri zapamätávaní si informácií vnímaných sluchom.


          Ako zistiť, že dieťa má dyslexiu
          - Dieťa sa naučilo neskoro hovoriť, stále má problémy pri čítaní, inak je však pohotové a bystré.
          - Zamieňa si poradie písmen a čísiel, potrebuje si pri počítaní pomáhať prstami alebo inak a trvá mu to dlhšie ako jeho rovesníkom.
          - Má problémy zapamätať si násobilku i to, ktorá je pravá a ktorá ľavá ruka.
          - Môže byť mimoriadne nemotorné, ale nie je to podmienka.
          - Pri čítaní textu vynecháva písmená v slovách, poprípade celé slová.
          - Robí chyby pri čítaní akoby z nedbanlivosti a nerado číta nahlas.
          - Nechápe prečítaný text, nevie ho správne interpretovať a porozprávať vlastnými slovami.
          - V škole má problém s opisovaním z tabule.
          - Má malú sebadôveru a úctu k sebe samému.    

          Námety na prácu s deťmi s problémami

          - Dajte dieťaťu starý časopis alebo noviny a nechajte ho vymaľovávať, podčiarkovať slová alebo len samostatné písmenká, ktoré si najviac mýli alebo mu idú ťažko písať a čítať.
           
          - Môžete rozstrihať stránku časopisu, novín, detského časopisu – pokiaľ vám to dieťa dovolí alebo len samostatné vety v článku a nechať dieťa nech materiál poskladá späť do pôvodnej formy ako puzzle. Rovnako mu môžete nastrihať akýkoľvek text, aj z viacerých zdrojov a nechať dieťa nech si vytvorí vlastný príbeh.  

          - Dajte dieťaťu na text farebnú fóliu, dokáže ho to lepšie upriamiť na text, ktorý sa mu bude určite i viac páčiť.  

          - Môžete dávať dieťaťu hádanky zložené z dvojice podobných slov, pri ktorých dieťa bude musieť určiť či sú rovnaké alebo odlišné, čím sú rovnaké alebo čím sa líšia. Napríklad krik – krík, ples – pleš, a pod. 

          - Pri prechádzke menujte rôzne predmety a veci, ktoré vidíte a dieťa bude mať za úlohu tieto predmety zrakom nájsť a povedať, či sa nachádzajú napravo alebo naľavo. Trénuje si tým pozornosť a pohotové vnímanie.  

          - Slovné hry, ktoré môžete hrať kdekoľvek (v aute, na prechádzke, doma): určite si spoločne základ slova a úlohou je striedavo hovoriť slová, ktoré obsahujú tento základ - napríklad CHOD - východ, príchod, pochod, rozchod a tak ďalej.

          - Povedzte ľubovoľné slovo, na ktoré musí spoluhráč nadviazať tak, že použije dve posledné písmenká z vami povedaného slova. Napríklad "malina", nasledujúce slovo bude teda "napolitánka" a ďalšie "kapusta", atď. Končí sa, keď niekto nevie alebo sa nedá na dané slovo vytvoriť ďalšie. 

          - Zadajte dieťaťu určité slovo, ktoré by malo byť dostatočne dlhé. Z daného slova potom dieťa nech vytvorí, podľa možnosti, čo najväčší počet nových slov, obsahujúcich, len písmenká z daného slova. Môžu sa používať len písmenká s danou diakritikou v tom určenom slove. Tak napríklad "inteligencia". Z neho vytvorené slová sú "igelit", "gate", "ten", "nite", "letec" a pod.  

          - Samozrejme, je potrebné pri akejkoľvek hre myslieť na to, že dieťa potrebuje vašu pomoc. Aj hra, ktorá sa vám môže zdať ľahká a máte pocit, že dieťa by nemalo mať problém ju zvládnuť, môže znamenať preň nesmierny problém.    

           

          ****************************************************

           

          Ďalšie dysfunkcie u detí:

          Dysfázia– je porucha, pri ktorej dieťa nerozpráva alebo rozpráva nezrozumiteľne. Dieťa nemusí rozumieť reči alebo jej rozumie len málo. Problém sa môže objaviť už u ročného dieťaťa. Ide o chyby v gramatickej zložke prejavu ako zlé skloňovanie, časovanie, nesprávna skladba vety a pod. jednou z foriem vývinovej dysfázie je slovná hluchota – verbálna sluchová agnózia. Nejde o poškodenie sluchu, pretože dieťa normálne počuje i vníma akýkoľvek zvuk. Problém je v tom, že dieťa nerozumie reči, je to preň len zmes nezrozumiteľných zvukov, ktoré mu nedávajú význam. Pri postraumatickej dysfázií sa jedná o úraz hlavy s následkom otrasu mozgu, zhmoždením alebo krvácaním do mozgu. Pri takomto úraze dieťa prestane hovoriť a zlepšenie plne závisí od rozsahu poškodenia mozgu.

          Dysfémia– koktavosť, zajakavosť, neschopnosť plynulo vyslovovať a hovoriť, chyba reči, nesúvislá reč.

          Dysfória– rozladenosť, druh nálady, ktorá sa prejavuje náhlou rozladenosťou, nahnevanosťou a napätím.

          Dysfónia– hlasová porucha rôzneho pôvodu, najčastejšie spôsobená preťažením. Ide o patologickú zmenu v individuálnej štruktúre a kvalite hlasu, pričom pôvod môže byť organický, funkčný alebo sa môže jednať o psychogénnu poruchu. Nesprávna hlasová funkcia, abnormálne tvorenie hlasu. Dieťa chrapoce, nesprávne mu funguje a tvorí sa hlas.

          Dysglosia– súhrnný názov pre poruchy výslovnosti, sprevádzajúce orgánové zmeny na rečových orgánoch.  

          Dysgnózia– vývojová porucha schopnosti rozpoznávať a spoznávať predmety. Dieťa s vývojovou dysgnóziou nevie imitovať predvedené činnosti. Ide o vývojovú poruchu, kedy dieťa nie je schopné spojiť vnímané vnemy s inými vnemami, prípadne  predstavami. Môže byť zraková, sluchová, slovná dysgnózia.  

          Dysgramatizmus– vývojová porucha, ktorá sa prejavuje nepresným a neúplným používaním obvyklých gramatických tvarov v písanej i hovorovej reči.

          Dyschromatopsia– porucha v rozpoznávaní farieb spočívajúca v zlom farebnom videní i bezfarebných predmetov alebo vo videní farebných škvŕn, čiastočná farbosleposť. Zamieňanie farieb. 

          Dyslália– funkčná porucha reči. Hatlavosť, štebotavosť, porucha alebo chyba výslovnosti. Vývojová porucha výslovnosti hlások alebo skupiny hlások. Dieťa nie je schopné tvoriť niektoré hlásky správne a na svojom mieste. Často sa zamieňa za dysartriu.  

          Dyslógia– porucha myslenia, uvažovania, porucha schopnosti logického uvažovania.  

          Dysmegalopsia– narušenie vnímania správnej veľkosti predmetov.  

          Dysmetropsia- porucha vnímania rozmerov a polohy predmetov.  

          Dysmímia– porucha výrazu a pohybov tváre, porucha gestikulácie, znížená schopnosť správneho napodobňovania, šklebenie sa.

          Dysmnézia– porucha pamäti.  

          Dysmorfopsia– deformované, skreslené videnie predmetov alebo okolia. 

          Dysmúzia– nedostatok alebo strata zmyslu pre hudbu, porucha hudobnej pamäte, dieťa nesprávne určuje výšku tónu, nevie presne rozoznať a určiť hudobné nástroje iba podľa zvuku, nemá zmysel pre rytmus, nevie sa naučiť čítať noty, nevie reprodukovať počutú melódiu a má problém manipulovať s hudobnými nástrojmi.  

          Dyspinxia– porucha prejavujúca sa nízkou, primitívnou úrovňou kresieb, neobratnosťou v narábaní s kresliacimi nástrojmi, dieťa nie je schopné graficky znázorniť svoju predstavu a nedokáže napodobniť predlohu.

          Dysprozódia– nápadne odchýlne používanie modulačných zložiek reči, dieťa používa tzv. spevavú reč, poprípade pri rozprávaní tvorí nezmyselné rýmy.
           
          Dysrytmia– porucha pravidelnej činnosti rečového prejavu.

          Dystropia– abnormálne správanie sa, pričom dieťa sústredí pozornosť a všetok záujem buď na seba alebo inú osobu.  

          Dyzakúzia– porucha sluchového vnímania. Ide o poruchu, pri ktorej je jedinec precitlivený na určité tóny. Nedoslýchavosť.

          Dyzartria– organická porucha výslovnosti niektorých hlások, nedokonalá artikulácia, chybná a nezrozumiteľná výslovnosť správne utvorených slov. Ide o poruchu spôsobenú detskou mozgovou obrnou. Vývoj reči je spomalený len v niektorých prípadoch. Pokiaľ má dieťa normálny intelekt pochopiť význam slov mu nerobí problémy. Dieťa môže mať pri ťažšom postihnutí problém s artikuláciou, kedy nedokáže správne vysloviť určitú hlásku. Ďalej môže mať ťažkosti s prehĺtaním a nadmerným slinením, pričom vekom a vývojom nervovej sústavy sa tieto problémy zmenšujú. Zväčša však ostáva problém s vyslovením hlások ,,r“ a ,,l“. Ľahko sa dysartria zamieňa za dysláliu.

          Dyzódia– porucha spevného hlasu.

          Dyzopsia – zraková porucha, porucha videnia.

           

           

          Odporúčame internetové stránky:

          www.dieta.sk
          www.dys.sk
          www.fmph.uniba.sk/
          http://kpppbb.svsbb.sk/
          http://predys.szm.sk
          www.psychologia.sk/
          www.radost.sk
          www.ys.sk           

           

          zdroj: www.modernaskola.sk